Krátke zamyslenie o bôli

DOR – bôľ, túžba je rumunské slovíčko, ktoré pochádza z latinského „dolus“, ktoré je odvodené z „dolere“, čo znamená „bolieť“...
( podotýkam pre slovenských čitateľov, že slovíčko s podobnou konotáciou a emotívnym vyjadrením vlastne v slovenčine ani nemáme...dalo by sa ešte preložiť ako smutok za niekym, niecim )
Kedže ovládam oba jazyky, napadlo ma, ze ho pouzijem ako temu na moj prvy blog vobec.
K podobnej uvahe som sa dostala (kaslem na slovensku klavesnicu, zdrziava ma v pisaniJ ) otvorenim zbierky eseji, uvah a kratkych textov znamej rumunskej moderatorky a spisovatelky Mihaely Radulescu, ktora pise tak, akoby mi citala z duse.
Chcem sa s vami podelit o par takychto uvah prave o bôli, tom nedefinovatelnom pocite, ktory nam niekedy zviera hrudnik a nevieme ho presne pomenovat. Ked nas proste boli srdce.
Zopar ich pre vas prelozim:
Drobný bôľ: myslim si, ze ho chceli nazvat bol za neznostkou, ale mozno nechceli uznat, ze ti clovek, ktoreho milujes moze chybat uz po 5tich minutach po tom, ako vysiel z dveri.
Kruty bôľ: je jasnej farby, spaluje ti oci, niekedy aj dusu a ma najradsej teple odtiene.
Bezcielny bôľ: ked places nad zivotom ostatnych ludi z ulice, vo filmoch, v piesnach, v knihach...
Boľavy bôľ: ked to na co cakas neprichadza a ty to dobre vies, ale nechavas si bol vo vnutri pre istotu, lebo ho nemas cim nahradit.
Ked necitis bôľ za nikym, znamena, ze si este prilis mlady, aby si si to uvedomil...
Bôľ ma struny ako violoncelo, povie ti najhlbsimi a najneznejsimi tonmi ako velmi milujes.
Niekedy sa struny potrhaju, jedna za druhou. Nepokusaj sa ich znovu zviazat, bude to zniet tak falosne...
Prezivaj svoj bôľ a nepokusaj sa ho zamknut do domu, ked odchadzas. Vezmi si ho vsade zo sebou,
rozžiari ti usmev.
Nepokusaj sa opisat svoj bôľ. Porozpravaj o nom roznymi sposobmi iba tomu, kto ti chyba a po ktorom tuzis. Nikto iny nan nezarezonuje.
V stave bôľu komunikujeme najlepsie. Vtedy si dokazeme povedat vsetko to, co nestihneme, ked sme spolu. Iba vtedy si zrazu spomenieme na veci, ktore by sme mohli robit spolu a cenime si aj dennodenne banalne veci. Ked sa bôľ vyostruje ucime sa pisat, hovorit, odhalime svoje vnutro, ucime sa milovat svoju zranitelnost, ucime sa uchovavat spomienky...
Bôľ je perfektnym zrkadlom a zhmotnenim toho, co ma naozaj zmysel v tvojom zivote. = koniec prekladu :)

Rada by som celu tuto krasnu knihu jedneho dna prelozila do slovenciny.
Je toho tolko co chcem aj ja sama povedat, ale mam pocit, ze niekto uz vsetko povedal za mna, tak drzte palce, nech ma inspiracia neopusta!J
Vasa Modroocka :)